Sodoma Korona

Autor: Jozef Mathia | 19.3.2020 o 8:51 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  544x

Pred dvoma rokmi sa Slovensko zastavilo, aby sa pozrelo do zrkadla a pochopilo. Museli zomrieť dvaja nevinní ľudia, aby nastavili zrkadlo spoločnosti. Pred pár mesiacmi sa zastavil celý svet, aby pochopil...

Naša spoločnosť to pochopila a ukázala svoju vôľu vo voľbách. Vyhnala spupných, arogantných, nadutých papalášov, ktorí nás mali za lúzu a hlupákov. Lebo volič je podľa nich obyčajný hlupák a netuší o čo vlastne ide.

Slovensko sa zastavilo, aby urobilo krok správnym smerom. Musíme pritom bohužiaľ oplakávať aj nevinné obete, lebo dejiny vždy počítajú s mŕtvymi hrdinami, je to nevyhnutná cena. V našliapnutej ceste do pekla sme už nemohli ísť ďalej. Ešte pred pár mesiacmi ani najväčší optimista neveril, že zlo sa bude už iba neškodne, naduto, opuchnuto a s krvavými očami mračiť do kamier, že jeho verní budú postupne dýchať stuchnutý vzduch mrazivých ciel a, že spravodlivosť vylezie z mauzólea súdu a posadí sa na lavicu sudcu. Náhody neexistujú. To je nádej pre Slovensko.

Pred pár mesiacmi sa vynoril vírus, aby zastavil svet, aby nás prinútil pozrieť sa do seba a aj okolo seba. Postihuje nás a bohužiaľ aj zabíja, ale zároveň nám otvára naše kontaminované srdcia. V samote, v smútku a pokore zisťujeme čo je podstatné a čo malicherné. Bez možnosti objatia a blízkosti našich milovaných zisťujeme ich  cenu. Odrazu nachádzame čas a spomenieme si, že máme aj rodičov ktorí nám dali život a bolo by dobre byť teraz s nimi. Dávno sme ich vymenili za nákupné centrá, ktoré nám akosi prestali chýbať a odrazu sa ich bojíme. Ostávame doma a pokúšame sa otvoriť svoje srdcia a súcitiť so slabými a ohrozenými. Zisťujeme, že okolo nás existuje aj príroda, ktorú tak snaživo devastujeme. Lesy, ktoré rúbeme a stromy, ktoré meníme na popísané obrázky s číslicami. Rieky, riečky a potoky z ktorých sa už dávno nedá piť. Hory, ktoré sme starostlivo zmenili na parkoviská, sídliská apartmánov a hotelov. Náhody neexistujú a ani toto nie je náhoda.

Teraz všetci čakáme na zázračnú vakcínu, ktorá nás razom vylieči a vráti všetko späť do starých koľají. Naša Zem, ktorá nás živí, čaká už dlho na vakcínu, ktorá by zastavila jej devastáciu. Čaká tíško desaťročia a trpí našu svojvôľu a z času na čas sa nám pripomenie, ale my sme hluchí, slepí a nepoučiteľní. Čo sa ešte musí stať, aby sme sa poučili?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pražský súd zobral Majského do predbežnej väzby

Podnikateľ podal proti rozhodnutiu sťažnosť.

75 ROKOV OD HIROŠIMY A NAGASAKI

Zničili celé mesto. Muži z Enola Gay nemali výčitky

Ušetrili sme veľa ľudských životov, tvrdili chlapi z lietadla, ktoré zhodilo bombu.


Už ste čítali?